Po dvoch týždňoch inverzie a hmiel tu vykuklo slnko. Gýčovo krásne bolo v lese. Chodili sme, len v tričkách, sveter okolo pása, chodníčkami zveri, po hustom koberci z opadaného lístia a šťavnatého machu.
Na čistinkách kvitla materina dúška, ktorá má na háku, že slušné kvetinky kvitnú na jar a v lete. Aj v novembri sa dá, keď sa chce.
Obloha bola tak sýtej modrej, že keby takú namiešam, tak sama sebe neuverím.
Stretla som tri danielky, nepáčila som sa im, aj sojky mi fakt škaredo nadávali, keď som si čupla a snažila sa odfotiť hubky v machu. Len krkavec neriešil, s plieskaním krídel pristál na borovici, čechral si pierka a vykrikoval na kamošov v diaľke.
Moja očná vraví, že oči potrebujú pozerať na zeleň.
Koniec hlásenia!
